EnaXnaY

Presne tak... Možno jedným extrémom je vyhovieť len sebe vo všetkom, to je egoistický prístup... Potom druhou možnosťou je snažiť sa vyhovieť všetkým a to sa zrejme nedá... Je to potom celé o voľbe medzi uprednostením mojej a cudzej vôl…

Bola by možno jednoduchšia, ale povedal by som, že takto je zaujímavejšia... Predstav si, prídeš sem, máš amnéziu a začínaš od nuly... Je na tebe (v podstate od istého času), ako to budeš hrať... A návody podľa mňa existujú, mnohí z nás…

Povedzme si, aké iné možnosti sú... Ako som už spomenul, človek môže čakať na koniec hry, alebo ju predčasne ukončiť... Mne niečo také zmysel nedáva... Ak som sem prišiel, tak možno preto, aby som sa zahral trochu (s tým životom)...

Neviem, či viem... Ale, skúsim... Ak už som sa ocitol v tomto živote, na tejto planéte a sú tu nejaké možnosti sa realizovať, potom nemá pre mňa zmysel, len tak čakať na koniec života... Ak už som, potom môžem skusiť si stanoviť nejaké …

Ako som písal... Niet na čo sa tešiť, niet nadšenia z ničoho, nieto cieľov, ktoré by človek chcel dosiahnúť, atď... Niet vlastne dôvodu byť... Niet ani dôvodu nebyť... Človek vtedy len existuje, ale nedokáže povedať načo vlastne... As…

Nijako... Prečkal som dané obdobie... Hľadal som odpoveď na tú otázku, ale možno neexistuje... Ak totižto odoberieme akúkoľvek radosť zo žitia, ciele človeka, prosto čokoľvek ho definuje... Niet už nič, čo by na danú otázku dalo zmyslu…

Bol som v takom stave... Dalo by sa povedať, že mi Vesmír zobral chuť do života... Akoby ma obral o všetko, na čom mi predtým záležalo... A potom prišla daná otázka... V tom momente som nevedel nájsť zmysluplnú odpoveď...