Ako som písal...
Niet na čo sa tešiť, niet nadšenia z ničoho, nieto cieľov, ktoré by človek chcel dosiahnúť, atď...
Niet vlastne dôvodu byť...
Niet ani dôvodu nebyť...
Človek vtedy len existuje, ale nedokáže povedať načo vlastne...
Aspoň ja som to vtedy nevedel...
Nijako...
Prečkal som dané obdobie...
Hľadal som odpoveď na tú otázku, ale možno neexistuje...
Ak totižto odoberieme akúkoľvek radosť zo žitia, ciele človeka, prosto čokoľvek ho definuje...
Niet už nič, čo by na danú otázku dalo zmysluplnú odpoveď...
Bol som v takom stave...
Dalo by sa povedať, že mi Vesmír zobral chuť do života...
Akoby ma obral o všetko, na čom mi predtým záležalo...
A potom prišla daná otázka...
V tom momente som nevedel nájsť zmysluplnú odpoveď...
Predstav si, že by ťa Vesmír priviedol do stavu, kedy by si rozmýšľal nad uvedenou otázkou...
Ako by si mu na ňu odpovedal?
Cookies na dfko.sk
Nevyhnutné cookies potrebujeme na prihlásenie a bezpečnosť fóra. Voliteľné si len pamätajú
tvoje nastavenia, napríklad zvolenú záložku na hlavnej stránke, a ukladáme ich iba s tvojím
súhlasom. Čítať a písať môžeš aj bez nich. Viac o cookies
